DOMANIŽA. Novú knihu o Domaniži uvádzali do života počas osláv 750. výročia prvej písomnej zmienky o obci. Pokrstili ju domanižskou medovinou.
Zháňanie podkladov
František Koval vydáva už od roku 2007 historický časopis o Domaniži. Materiálov majú zozbieraných veľa. „Mali sme obrovské množstvo cenných listín, chodili sme do Viedne, Budapešti, do Prahy, aby sme získali ďalšie podklady. Teraz pri výročí dozrela vhodná doba, aby sme niečo o našej krásnej dedinke pustili do sveta knižne,“ hovorí František Koval.
Vychádza kniha so stovkami starých fotografii z výstavby priehrady Čítajte Ťažko zháňali nielen písomný, ale aj obrazový materiál. Ľudia z dediny boli našťastie ochotní dodať viaceré staré fotografie.
Zaujímavá história
Autor knihy hovorí, že Domaniža má naozaj zaujímavú históriu. „Prvá elektrická energia sa napríklad vyrábala u nás a v knihe je aj uvedené kde. Sú tam dejiny píly a mlyna, ako sa v obci podnikalo,“ spomenul niektoré veci Koval. Dotkol sa aj histórie kostola. „Bol postavený už 200 rokov pred prvou písomnou zmienkou. Tá nie je o Domaniži, ale o kňazovi Godislavovi z Domaniže. A keď bol kňaz, musela tu byť aj farnosť. Takže aj kostol má svoju dávnu, vzácnu históriu,“ hovorí Koval.
V Budapešti v múzeu je tiež uložený bronzový poklad, ktorý sa našiel práve v Domaniži.
„Na prvej strane v knihe je vidieť hrad. Pod tým hradom je človek, čo viedol ťavu a to znázorňuje Jantárovú cestu z Petrohradu do Benátok,“ prezradil ešte Koval s tým, že išla práve cez ich obec. Ďalej viedla do Podskalia a Beluše.
„Tam sa lámala na Trenčín, kde urobil Marcus Aurelius prekladisko jantáru. Teraz stojíme presne v miestach, kadiaľ viedla,“ upozornil Koval počas slávností, ktoré sa konali v lokalite Tri studničky prvú septembrovú sobotu.
Preklady a hľadaniev archíve
František Koval pripomenul, že vydania by sa kniha asi nedočkala, nebyť pomoci Ivana Mrvu zo Slovenského historického ústavu Matice slovenskej.
Obec pod Žeravicou oslavovala, vyšla aj kniha Čítajte „Už je to 18 rokov, čo ma pán Koval oslovil v národnom archíve v Bratislave. Ja som tam niečo potreboval pozháňať a on hľadal nejaké dokumenty o Domaniži,“ spomína si docent Mrva.
Poprosil ho, aby mu niektoré staré listiny a dokumenty ešte zo stredoveku pomohol nájsť a preložiť. „Asi tridsať starých listín do 17. storočia som krvopotne cez prázdniny čítal a prekladal z latinčiny do slovenčiny a niektoré sú aj súčasťou tejto knihy,“ hovorí Mrva.
Hlavne súdy o majetky
Väčšia starých listín sa týka súdov o majetky. Z výskumov a prekladov z 15. storočia si pamätá pri sporoch o majetok aj na jednu zaujímavosť. Vtedy vypukol spor o pozemky v okolí Domaniže a predvolávali svedkov do Trenčína na stoličný súd. „Udávali aj ich vek. Všetko to boli 85- až 90- roční ľudia. Vŕtalo mi v hlave, ako je možné, že zvládli cestu z Domaniže, či už na voze, koni, alebo nebodaj pešo na trenčiansky stoličný súd, kde boli vypočutí,“ zauvažoval Mrva s tým, že prejsť takúto vzdialenosť nie je jednoduché.
Čudo z papradnianskej mláky a iné príbehy Čítajte „Pripisujem to tomu, že vtedy ešte nebol tvrdý alkohol, metla ľudstva, a nefajčilo sa. Takže ľudia žili dlhšie. Mali aj dobrú výživu a dožívali sa asi vysokého veku a v dobrom zdraví,“ dodal.
Erby zemianskych rodov
Pri knihe pomáhala aj manželka Ivana Mrvu Zuzana. „Prekresľovala erby zemianskych rodov, ktorých je v Domaniži skutočne veľa, ako napríklad Kardošovci, Čelkovci, Augustínovci.“
Veľkou pomocníčkou bola aj Lucia Kovalová, vnučka Františka Kovala.
Všetko pomohla starému otcovi prepísať, upraviť. „Čo dedo potreboval, s tým som mu pomáhala. Rada to robím,“ povedala Lucia s tým, že aj ona sa vďaka tomu dozvedela veľa o obci, kde žije. „Dokonca bola kedysi aj mestečkom,“ prezradila.
