Púchovčan Peter Ďuriš vyštudoval Vysokú školu výtvarných umení so zameraním na sklo. Strednú školu absolvoval v Lednických Rovniach. V sklárskom odvetví pracuje už skoro dvadsať rokov.
Ako ste sa dostali ku sklu?
Možno som mal šťastie, možno to bol osud. Na základnej škole som vedel, že ma s mojimi známkami na gymnázium nevezmú. Nevedel som, kam ďalej. Niekto dospeje skôr, ja som sa začal zobúdzať až počas strednej školy. Preto myslím, že v ranom období by mal sledovať dieťa najmä rodič. Konečné rozhodnutie musí však ostať v rukách dieťaťa. Ja som si zvolil sklársky odbor v Lednických Rovniach. Nemám žiadny umelecký základ, nikdy som nekreslil. Mama bola asistentka a otec chemik špecialista.
Na skúšky som sa musel pripraviť, preto som absolvoval dvojtýždňovú prípravku u akademického sochára Laca Pagáča. Brali sme to všetci vážne a dôsledne sme sa pripravovali, aj keď len pár žiakov končilo pod čiarou. Laco patril k jedným zo zakladateľov školy a aj najdlhšie tam výtvarne pôsobil. Bol to charizmatický a rozhľadený výtvarník, ktorý nám otváral témy, o ktorých sme nikdy nepočuli a ani im v tom veku nerozumeli. V súčasnosti mi chýba na škole tento typ charizmatického lídra. Púšťal sa do debát o skle, kam sa má ako materiál uberať, čo to vlastne je. Bol veľmi vzdelaný a dokázal prepojiť relatívne nesúvisiace témy tak, že nás to pohltilo.

Vtedy ma sklo zasiahlo. Vytvorila sa medzi nami väzba. Túžil som spoznať, kam sa až dá dostať. Sám som sa začal dobrovoľne učiť a zhŕňať vedomosti potrebné k práci so sklom aj po vyučovaní. Najzaujímavejšie bolo to, že sme mohli robiť vlastné návrhy, ktoré nám Laco pomáhal korigovať a realizovať. Kreslili sme a keď sme predmet vyrobili, tak to bolo naozajstné zadosťučinenie. Určite to poznáte z vlastnej skúsenosti.
Ako vyzerá práca so sklom?
Sklo je síce materiál, ale sprevádza ho špecifický technologický postup. Pri hutnom tvarovaní sa vytiahne horúce sklo z pece a tvaruje sa. Potom pri fusingovom gravitačnom prepade sa sklo položí na formu a proces prebieha v zavretej peci. Tam treba vymyslieť taviacu krivku a určiť presný čas, aby sme dosiahli želaný efekt. A vzniklo presne to, čo som nakreslil na papieri. Každá fusingová pec je iná, nedá sa to vopred matematicky určiť. Musíte ju najprv vyladiť. Analýza na papieri efekt neprinesie.
Posledných 10 rokov robím s jednou pecou a mám ju naladenú presne ako hudobný nástroj. Výhodou je najmä jej životnosť. Na vysokej škole sa nám za šesť rokov nepokazila ani jedna. Túto moju som zatiaľ výraznejšie opravovať nemusel. Ale používam na nej krivku, ktorá na peciach v škole vôbec nefunguje. Treba si vyladiť svoju technológiu a opatrne pracovať s teplotami. Pri každom projekte si zapisujem jednotlivé okolnosti. Taviacu krivku a postup, zloženie a charakteristiku, dobu chladenia a nakoniec aj výsledok.

Možno sa v sklárskom odbore uplatniť?
Mojou výhodou bolo, že som na základe iniciatívy spomínaného Laca Pagáča musel prejsť aj ostatnými sklárskymi činnosťami. Museli sme sa naučiť brúsiť, pretože sami si to spravíte vždy najlepšie. Na hodiny sme chodili po škole. Dokázal nás neskutočne motivovať. Na konci strednej som však stále nemal pocit, že by som sa mohol remeslom uživiť. Mojím šťastím bolo, že ma prijali na vysokú školu. Tam som dospel osobnostne aj umelecky.
V článku sa dočítate:
- Čo chýbalo sklárovi na škole ako žiakovi a neskôr i ako učiteľovi?
- Ktoré vlastnosti potrebujete, aby ste uspeli v náročnom odbore?
- Ako zlepšiť svoje šance na úspech v autorskej výrobe a marketingu?
- Ktorú prestížnu cenu sklár vyhral a vďaka čomu?
- Ktorú činnosť si môže v rámci skla vyskúšať aj bežný človek?
- Ako vyzerala výroba ceny pre tanečnú televíznu show?
- Ako pristúpiť k sakrálnej téme, čo zohľadniť pri výrobe?
- Ktoré známe osobnosti si nechali od Petra Ďuriša zhotoviť diela?
Každý hovorí v súčasnosti o duálnom vzdelávaní. Strojník alebo CNC nastavovač každý druhý týždeň praxuje a ľahko nájde prácu vo fabrike. Umelecký sklár študuje skôr výtvarnú činnosť. Nešiel som sa učiť za fúkača skla. V prípade núdze som mohol som ísť fúkať do fabriky za štandardnú mzdu. Tam sa začína odspodu, najprv naberáš, potom fúkaš banky.
Keď si šikovný, dostaneš sa na lavicu. Vrchol predstavuje lepenie štýlka a dienka na pohár, ktoré je najlepšie platené, ale aj najzložitejšie. Sklári sú platení len za výsledky. Keď chalani vedeli, že už nenaplnia normu, mohli si sadnúť a hrať karty. Mnoho výrobkov skončí na konci v črepoch. Žiadna bublinka, šráf či nedokonalosť nepustí. Teraz sa dvihli platové podmienky, keď chýbajú sklári, ale je to náročná práca.