ILAVA. V Ilave sa dnes stretli zástupcovia Železníc Slovenskej republiky, Trenčianskeho samosprávneho kraja a mesta, aby otvorili opravený železničný podjazd. Ten postavili asi pred piatimi rokmi ako vyvolanú investíciu z eurofondov pri rekonštrukcii železničnej trate.
Investorom boli železnice, cesta je v správe kraja. Železnice a kraj sa nevedeli dohodnúť na prebratí stavby. Viazla údržba, až sa poškodili čerpadlá a po zaplavení podjazdu aj iné časti stavby. Museli ju uzavrieť.
Železnice nakoniec začali s opravou podjazdu. Dnes mali betónové zábrany z cesty zmiznúť. Ráno však došlo k ostrejšej výmene názorov a chvíľu sa zdalo, že podjazd zostane aj naďalej uzavretý. Toto sa našťastie neudialo. Podjazd otvorili.
Oprava eurofondovej stavby si vyžiadala investíciu takmer štvrť milióna. Mimovládna organizácia hovorí o zlom hospodárení.
Výmena názorov a odjazd do Trenčína
Po stretnutí kompetentných pri ilavskom podjazde to vyzeralo dnes ráno všelijako. Chvíľu sa dokonca zadalo, že zátarasy na ceste zostanú.
„Na základe avizovaného stretnutia sa malo uskutočniť odovzdanie podjazdu. Mali odstrániť betónové zátarasy. Nevedeli sa však dohodnúť v prvej fáze na administratívnom odovzdaní,“ informoval zástupca mesta Jozef Toman.
Spokojnosť aj pochybnosti

Podjazd nakoniec popoludní predsa len otvorili. Obyvatelia to uvítali, aj keď už majú pochybnosti, či bude všetko v poriadku.
„Konečne. Uvidíme dokedy bude slúžiť. Či je všetko v poriadku,“ skonštatoval Roman Holba. Opravenú stavbu podľa neho preverí až zima. „Či sa zase niečo nezanesie, nepokazí. Ak vydrží všetko aj cez zimu a na jar bude podjazd bez vody, je to dobré,“ dodal.
Ľudmila Žáková, ktorú sme zastihli na bicykli, sa tiež potešila. „Dobre že už je hotový, otvorený. Hádam v ňom zase nebude vody po kolená aj vyššie ako predtým,“ povedala.
Vyjadrenie železníc a kraja
Hovorkyňa Železníc Slovenskej republiky Martina Pavliková informovala, že opravený a vynovený podjazd je v predčasnom užívaní.
„Svojimi technickými parametrami, ako aj stavom vozovky plne vyhovuje bezpečnému a plynulému prejazdu účastníkov cestnej premávky,“ dodala.
Určité obavy však zostávajú, pokiaľ nie je jasné, ako sa bude vykonávať údržba. „Obidve zúčastnené strany, ŽSR ako aj Trenčiansky samosprávny kraj deklarovali záujem na urýchlení procesu kolaudácie podchodu a jeho odovzdaní do správy a údržby kraja,“ povedala ešte Pavliková.

Kto bude vykonávať údržbu, pokiaľ preberie stavbu kraj nepovedala.
Hovorkyňa TSK Veronika Rezáková sa vyjadrila, že kraj je pripravený prevziať stavebné objekty v Ilave do svojho majetku dňom nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o kolaudácii stavby.
„Na dnešnom stretnutí si obe zmluvné strany vyjasnili postup a zároveň vyjadrili vzájomnú súčinnosť pri urýchlení procesov spojených s kolaudáciou predmetných stavebných objektov.“
Cena za opravu
Dielo, ktoré sa stavalo z eurofondov a malo slúžiť verejnosti neplnilo dlhšie svoj účel, došlo k poškodeniu a museli ho nakoniec opravovať, čo stálo aj nemalé peniaze. Predpokladaná hodnota zákazky na opravu podjazdu bola 250-tisíc eur.
„Zhotoviteľ stavby realizoval predmetné práce na základe výsledkov verejného obstarávania, pričom výsledná zmluvná hodnota zákazky je vo výške 239 990 eur,“ doplnila hovorkyňa železníc Martina Pavliková.
Dobrý hospodár sa z chýb poučí

Ján Kovalčík, analytik mimovládnej organizácie INEKO, Inštitútu pre ekonomické a sociálne reformy, hovorí, že nevie s istotou, či mal kraj primerané dôvody podjazd po dokončení stavby neprevziať a čo sa presne udialo. Zďaleka však nejde o prvý podobný prípad plytvania zdrojmi.
„Každý má nárok urobiť chybu. Objektov za veľa peňazí, ktoré následne neslúžia ale chátrajú, majú železnice mnoho. A to stále vidíme len špičku ľadovca, o väčšine prípadov mrhania zdrojmi sa verejnosť nedozvie,“ hovorí Kovalčík.
Dodáva, že pri takomto gazdovaní železniciam musia chýbať peniaze na údržbu tratí aj na potrebné investície, čoho výsledkom sú aj častejšie meškania vlakov.
„Problémy s neochotou budúcich správcov prebrať nové podjazdy a iné objekty majú železnice už mnoho rokov,“ tvrdí Kovalčík a kladie si otázku, či sa z nich nejako poučili.
Zaujímalo by ho, čo robia inak pri aktuálnych alebo chystaných stavbách, aby sa to už neopakovalo, ako zlepšili kontrolu kvality vykonaných prác. Tiež či reklamujú včas všetko, čo nebolo vykonané podľa zmluvy a predpisov a či umožňujú budúcim správcom robiť vlastný dozor alebo námatkové kontroly už počas výstavby objektov, ktoré by mali neskôr prevziať.
„Dobrý hospodár sa z chýb poučí a neopakuje ich. Nominanti vládnych strán a ich kmotrov vo vedení železníc to buď nevedia alebo nechcú. Ani jedna z týchto možností však nedáva nádej, že začnú zodpovedne hospodáriť,“ dodáva Kovalčík.